10.9.2024

Zavádzame systém riadenia rizík v ETRM – dvakrát meraj a raz rež!

 

Hovoria vám niečo výrazy ako mark-to-market, stop-loss, value-at-risk či kreditná expozícia? Viete, čo znamená risk manažment? Zaujímate sa o ETRM?

 V prípade, že ste odpovedali nie a zároveň sa pohybujete v prostredí obchodovania s energetickými komoditami, chcem Vám v prvom rade zagratulovať. Zagratulovať z dôvodu, že patríte medzi tých šťastnejších, ktorí sa bez znalosti vyššie spomenutých pojmov stále pohybujú v odvetví a pravdepodobne ešte nezažili silu a nepredvítateľnosť trhu. V opačnom prípade vám odporúčam naštudovať si tieto pojmy, nájsť niekoho kto vie o čo sa jedná a začať zvažovať implementáciu.

 Pre vás, ktorí ste sa už s danými pojmami stretli, je určených pár nasledovných riadkov. Nemám v pláne popisovať a vysvetľovať, čo ktorý pojem znamená, pretože na to máme nespočetné množstvo odbornej literatúry a navyše by na to pár riadkov nestačilo. Rád by som sa skôr zameral na proces zavádzania týchto veličín do dennej operatívy spoločností a jeho úskalia. Asi každá spoločnosť sa pri začiatkoch zavádzania risk manažmentu do praxe stretla s otázkou, ako daný, pomerne nový a komplexný proces riadenia rizík uchopiť. Čo má zavedenie systému riadenia rizík priniesť? Koľko je potrebné vyčleniť pracovného času na zavedenie a nastavenie? Aké nové systémové požiadavky implementácia priniesie a podobne. Ako pri všetkom sa väčšinou dospeje k jednej základnej otázke. Koľko to bude celé stáť? Pre mnoho spoločností nie je risk manažment klasický „money-maker“ proces. Prvotný, možno smelý plán zavedenia robustného procesu sa preto zjednodušuje a postupne vypúšťa niektoré požiadavky.

 Úvahy typu: „výpočet tejto metriky zjednodušme“, „prepočet nepotrebujeme tak často“, „manuálne namiesto automaticky“, „excel namiesto informačného systému“ môžu dávať zmysel spoločnostiam, ktoré s riadením rizík začínajú. Mohli by sme povedať: lepšie ako nič a s tým plne súhlasím, no tieto spoločnosti musia počítať s tým, že takýto proces má ďaleko k dokonalosti a dokonca je častokrát výsledkom takéhoto pohľadu na proces len cez finančné náklady systém riadenia rizík, ktorý je jednoducho povedané nefunkčný. Spoločnosti, ktoré to myslia s riadením rizík vážne, v konečnom dôsledku dospejú k bodu, kedy sa stáva takýto postoj k procesu nedostatočným. Výpočtové modely sú čoraz robustnejšie, čas výpočtu sa predlžuje, informačné toky sú nedostatočne flexibilné a nedostatočne zrozumiteľné a chybovosť narastá. V krajnom prípade môže takýto proces viesť k obchodným rozhodnutiam prinášajúcim spoločnosti finančnú stratu, čo je úplným opakom základnej myšlienky procesu, ktorou je predchádzanie finančným stratám.

 Ako automatizovať proces riadenia rizika v ETRM?

Zlom nastáva v momente, kedy sa spoločnosť rozhodne automatizovať svoj proces riadenia rizík. Dnes už existujú komplexné systémy zahrňujúce nespočetné množstvo prístupov k riadeniu rizík a môže sa zdať, že zakúpením niektorého z nich sme zabezpečili celý proces. Tento pocit vyprchá, akonáhle sa začne systém používať (česť výnimkám). Prílišná komplexnosť, nezrozumiteľnosť, neprehľadnosť či nemožnosť prepojenia s ostatnými firemnými systémami sú len niektoré z typických problémov, s ktorými sa stretneme. V tom lepšom prípade sa použije časť informácií zo systému, ktorá sa manuálne doplní o chýbajúce informácie, aby bol dosiahnutý želaný výsledok, v tom horšom prípade je v zálohe návrat k starému „dobrému“ excelu a celé prvotné odhodlanie zlepšiť proces sa po tejto skúsenosti niekde vytratí. Kde nastala chyba? Čiastočne na strane odberateľa, kde bolo očakávanie, že len zakúpením systému sa všetko vyrieši, no najmä na strane dodávateľa takéhoto systému, ktorý sprostredkoval riešenie, ktoré nie je šité na mieru a nereflektuje potreby spoločnosti.

 Ktoré sú teda hlavné oblasti, na ktoré sa treba zamerať pri zavádzaní informačného systému slúžiaceho na riadenia rizík spoločnosti?

 

  1. Spracovanie informácií o všetkých typoch komodít s ktorými spoločnosť obchoduje:
  2. Je dôležité dbať na to, aby systém zahŕňal informácie o všetkých hlavných typoch komodít, s ktorými spoločnosť obchoduje. Odberateľ musí mať jasnú predstavu o zdroji rizika a zahrnúť do systému riadenia rizík len tie komodity, ktoré skutočne navyšujú rizikovú expozíciu. Odberateľ tiež musí počítať s tým, že pokiaľ sa v jeho portfóliu nachádza špecifická komodita, o ktorej nie sú verejne dostupné informácie, no prispieva k zvýšeniu rizika, takáto vie byť len ťažko vyhodnocovaná systémom riadenia rizík a vopred treba uvažovať nad jej doplnením do výsledného rizikového profilu.
  3. Spracovanie informácií o všetkých trhoch, na ktorých spoločnosť obchoduje a tiež informácií o všetkých typoch produktov s ktorými obchoduje:
  4. Podobne ako pre typy komodít je dôležité overiť, či dokáže systém spracovávať údaje zo všetkých relevantných trhov na ktorých je alebo plánuje byť spoločnosť aktívna. Zároveň je dôležité zanalyzovať obchodované typy produktov z hľadiska ich rizikového profilu a zvážiť ich zaradenie do jednotlivých metrík systému riadenia rizík. Je viacero typov produktov, ktoré na prvý pohľad predstavujú pre spoločnosť riziko, no po detailnejšej analýze sa dospeje k záveru, že produkt nie je z istých dôvodov vhodné do výpočtu zahrnúť.
  5. Dostupnosť vhodných metrík v systéme riadenia rizík:
  6. Spoločnosti, ktoré sa aspoň v nejakej miere venovali risk manažmentu ešte pred zavádzaním informačného systému resp. spoločnosti, ktoré sú súčasťou väčších skupín, majú z určitého dôvodu vo zvyku používať nimi vybrané typy metrik pre systém riadenia rizík. V prípade, že neplánujú zmeniť tieto metriky a tým pádom stratiť nadobudnuté historické údaje o vývoji daných metrík v čase, je vhodné, aby vedel systém reagovať na ich požiadavky. Samozrejme v prípade, že systém vie vyhodnocovať rizikový profil spoločnosti sofistikovanejšie, je vhodné uvažovať nad zmenou zaužívaného.
  7. Uchovávanie vybraných historických informácií:
  8. Pred zavedením systému je dôležité definovať oblasti informácií, ktoré sú alebo do budúcnosti môžu byť pre spoločnosť z hľadiska riadenia rizík potrebné. Ako vo všetkom, treba hľadať kompromis a nie je vhodné uchovávať ani príliš málo ani príliš veľa informácií. Sú informácie, ktoré sa v prípade potreby dajú pomerne jednoducho získať, no naopak sú aj typy informácií pri ktorých je to náročne ba dokonca nemožné.

 Čo ďalej?

Okrem vyššie uvedených bodov je vhodné pred zavedením informačného systému riadenia rizík premyslieť, aké funkcionality má obsahovať tak, aby prinášal požadované informácie. Je teda dôležité taktiež zanalyzovať nasledovné: uchovávanie, spracovávanie a projektovanie cien a cenových kriviek, párovanie predajných a nákupných kontraktov, ich rozdeľovanie medzi jednotlivé obchodné knihy a preceňovanie vzniknutých otvorených pozícií, schopnosť vyhodnocovať dosiahnuté zisky a straty a disponovať systémom na nastavovanie limitov, zahrnutie vyhovujúcich parametrizovateľných metrík a poskytovanie užívateľsky priateľského a zrozumiteľného rozhrania na prezentáciu výsledkov a podobne.

Základným kameňom úspechu je taktiež dostatočná komunikácia a jasne definované odpovede na otázky: Čo chceme dosiahnuť?, Ako to chceme dosiahnuť?, Čo k tomu potrebujeme?, Čo sa dosiahnúť nedá?. V konečnom dôsledku, len správne nastaveným implementačným plánom sa vyhneme sklamaniu a navyše skutočne môžeme vytvoriť systém, ktorý prináša spoločnosti citeľné benefity pri obchodovaní s energiami a nepriamo prispieva k vytváraniu zisku.

 Zoznam vyššie spomenutých kľúčových bodov pri implementácii systému vychádza priamo z dlhoročných skúseností s implementáciou informačných systémov riadenia rizík u zákazníkov spoločnosti Ipesoft, ktorí využívajú moduly systému SELT pre riadenie rizík. Zásadou spoločnosti Ipesoft je postupovať pri zavádzaní systémov vždy s jasne definovanými, odkomunikovanými a zreálnenými požiadavkami a potrebami zákazníkov, aby sa vždy v praxi stretli očakávania odberateľa s realitou.  

Iné blogy